(4) Očistec; ignorovanie patény; nebezpečenstvo znesvätenia a krádeže; kardinál Sarah
Povzbudenia prijímajúcemu na ruku, aby prijímal do úst – I.
Milovaný brat, milovaná sestra!
Ak prijímaš Sviatosť Oltárnu na ruku, tak ťa chceme povzbudiť, aby si tento spôsob prehodnotil(a) v prospech Eucharistie prijímanej do úst a pokiaľ možno na kolenách. Chceme ti k tomu ponúknuť niekoľko zamyslení – v mene tých, ktorí sa modlia za sväté prijímanie na kolenách a do úst.
1.- Nepodporujme odsúdenie kňazov do očistca tým, že od nich vyžadujeme, aby nám dali sviatostné Telo na ruku. Kto prijíma na ruku, nepriamo chystá tvrdý očistec kňazovi, ktorého gestom nastavených rúk núti, aby mu dal Eucharistiu na ruku. Stačí si prečítať o tom na viacerých miestach v knihe od Marie Simmy: Dostaňte nás odtiaľto!!! s predhovorom od Slavka Barbariča z Medžugoria, ktorý sa s autorkou osobne stretol. Tieto úryvky z knihy sú uvedené aj na tejto webovej stránke v stati: Dlhý očistec za prijímanie na ruku.
2.-Nepodporujme prax neviery v prítomnosť Ježiša v omrvinkách Eucharistie nepoužívaním patény
V minulosti sme starostlivo používali paténu! To sme ešte vtedy verili, že Ježiš bol prítomný aj v omrvinkách. To teraz už Ježiš v nich prestal existovať, a preto paténu nepoužívame? Vtedy to bol Ježiš, teraz to už nie je Ježiš?! Táto neviera odstránila liturgické patény, ktoré sa predsa pri svätom prijímaní majú používať. Čo sa stalo, že zrazu nepotrebujeme zotierať čiastočky zachytené na paténe počas rozdávania sv. prijímania? Kňazi by vlastne mali po správnosti zotierať čiastočky z „patén“ vystretých rúk! K tomuto sa v inštrukcii Redemptionis sacramentum v článku 93 uvádza: „Pri prijímaní veriacich treba držať paténu, aby sa vyhlo nebezpečenstvu, že svätá hostia alebo nejaký jej úlomok padne na zem.“ Svätý pápež Ján Pavol II. v encyklike o Eucharistii v čl. 61, učí: „Eucharistické tajomstvo – obeta, prítomnosť, hostina – nepripúšťa redukcie a manipulácie. … Nehrozí, že by sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali, lebo „v tejto sviatosti je zahrnuté celé tajomstvo našej spásy“.
3.- Ignorovanie patény je v konečnom dôsledku zradou voči Kristovi v Eucharistii
To, že sa paténa prestala používať, je neklamným dôkazom toho, že čiastočky Eucharistie sa podceňujú. Akékoľvek podcenenie Ježiša hoci v maličkosti, hoci v omrvinkách, je našim permanentným zrádzaním Ježiša. Pohrdnutie čiastočkami Eucharistie je prejavom zrady, prirovnateľnej zrade Judáša, ktorý neveril Ježišovým slovám o Eucharistii (viď Jn 6,70-71) a ako je známe, podcenil Ježiša na úroveň tovaru, za ktorý dostane zaplatené. Ak Judášov počin je väčším hriechom než hriech Piláta („Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“ Jn 9,11), akým hriechom je naše podceňovanie Ježiša v eucharistických čiastočkách vydávajúc ho do rúk ľudí? Takže to, že sa nepoužíva paténa sa nedá nijako ináč nazvať než systematicky zavinené pohrdnutie Ježišom v omrvinkách Eucharistie, a to je opovrhnutie dogmou o Eucharistii. Avšak dogma je vec viery v Bohom zjavenú pravdu. Previnenie voči dogme ako Bohom zjavenej pravde je vždy hriech, a v našom prípade nie malý, lebo ide o systematicky zvedené pohrdnutie Kristom v eucharistických omrvinkách, a to: vedome, dobrovoľne a vo veľkej veci. To sú ako vieme „atribúty“ veľkého, ťažkého hriechu. Eucharistia je „veľké Bytie“, hoci „v malom balení“. Z toho vyplýva, že samotným podávaním Eucharistie na ruku sa potenciálne ťažko hreší, lebo v eucharistických omrvinkách sa vopred ignoruje osud Ježiša vydávajúc ho napospas svojvôli ľudí zachyteného na ich dlaniach.
4. Nepopieraj vieru v Pánovo Telo svojimi skutkami
Ak nerozoznávame Pánovo Telo, ktoré prijímame, priťahujeme si na seba chorobu a smrť. Božie slovo hovorí: „Lebo kto je a pije, a nerozoznáva Telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení.“ (1 Kor 11,29) Povieš: „veď ja verím, že prijímam Pánovo Telo“. Ale skutky o tom nesvedčia. V biblickom liste sv. Jakuba v 2. kapitole čítame: „Bratia moji, čo osoží, keď niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? … viera: ak nemá skutky, je sama v sebe mŕtva.“ (Jak 2,14-17) Skutkami popieraš, že máš vieru. Ako? Tým, že nerozoznávaš Telo v eucharistických omrvinkách, ktoré sú tiež Ježišom. Ak by si veril, tak by si na ruku nikdy neprijímal, lebo by si nezniesol vo viere, že máš síce drobulinkého, ale predsa celého Ježiša prilepeného na spotených dlaniach, alebo si ho vytrúsil na zem, alebo zotrel po svojom svetri. Paradoxne prijímaš Ježiša na ruku, aby si neochorel a nezomrel (v mylnom strachu) a práve to, od čoho utekáš, ťa môže postihnúť podľa Božieho slova, ak nezačneš robiť pokánie!
5.– Nepodporujme prax, ktorá je uľahčením pre zlodejov Eucharistie.
Je známa častá skutočnosť, že od zavedenia podávania Eucharistie na rúk enormne vzrástol počet padnutých Hostií na zem ako aj drobných omrviniek Eucharistie. Niekto povie, že je to jedno alebo rovnako dôstojné prijať tak či onak, na ruku alebo na jazyk. Môže sa azda Bohu rovnako páčiť taký spôsob, pri ktorom eucharistické omrvinky zostávajú roztrúsené po zemi, alebo že Hostie padajú z rúk na zem, alebo že zlomyseľní ľudia sa ľahšie dostanú ku krádeži Sviatosti Oltárnej? „Skúmajte, čo sa páči Pánovi“! (Ef 5,10) Kto to skúmal? Mnohým ľuďom sa to môže páčiť dávať na ruku. Ale či sa Bohu môže rovnako páčiť a môže mu to byť azda jedno, ako sa Eucharistia dáva, keď od čias zavedenia sv. prijímania na ruku kňazi alebo kostolníci nachádzajú ušliapané hostie v kostole pod lavicami? To v žiadnom prípade nemôže byť ani Bohu ani nám jedno. Prijímaním na ruku sa udržiava kontext ľahkého ukradnutia Hostií, a teda ohrozenosť Pánovho Tela. „Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov… Pozrite, môj zradca sa priblížil.“ (Mt 26,45-46). Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“ V porovnaní s prijímaním na jazyk sa ďaleko ľahšie zlodej Hostií zamontuje medzi mnohých prijímateľov na ruku, aby bez problémov odniesol „suchú“ Sviatosť a predal ju napr. satanistom za peniaze k zneucteniu. A zaiste to bude pre neho technicky i duchovne vysoko problematické, ba až nemožné, ak by sa mal zaradiť medzi tých, čo si v pokore pred Bohom vo Sviatosti kľakajú a s úctou prijímajú Ježiša na kolenách a na jazyk.
6.- Zdôvodnenie práva kňaza odoprieť dať Eucharistiu na ruku
Inštrukcia Redemptionis sacramentum v článku 91. hovorí: „Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali. Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky.“ A v ďalšom článku 92 sa uvádza: „…Ak by hrozilo nebezpečenstvo znesvätenia, sväté prijímanie sa veriacim na ruku nemá
podávať.“ Toto je pozoruhodná varovná poznámka. Čiže – v protiklade s tradičným podávaním do úst – pri podávaní do rúk tu zrazu vzniká možné nebezpečenstvo znesvätenia. Ale ak tu vôbec zrazu nastane nebezpečenstvo znesvätenia, ktoré predtým také nehrozilo, tak potom radšej pre istotu nedávať Eucharistiu na ruku, ale dávať iba do úst, lebo v tom prípade takéto nebezpečenstvo znesvätenia nehrozí.
Čiže kňaz má právo nedať na ruku, ak vyhodnocuje spôsob podávania na ruku ako chronicky nebezpečné. Ak hrozí môjmu Pánovi, ktorému sa raz budem zodpovedať na Božom súde nebezpečenstvo zneuctenia, a je na mne, aby som tomu zamedzil, potom treba urobiť všetko, čo sa pre túto zmenu urobiť ešte dá, či zo strany kňaza alebo zo strany prijímateľa. To znamená nasadiť všetky sily, aby sme ochránili Ježiša, ktorému hrozí nebezpečenstvo znesvätenia. Kristus nie je maličkosť, i keď je v Hostii Maličký. Bojme sa viac o Ježiša, než o seba; viac o jeho život, než o svoj.
Hoci sa to môže v očiach autorít Cirkvi javiť na prvý pohľad ako neposlušnosť – lebo veď Ježiš predsa povedal: „Kto vás počúva mňa počúva.“ (Lk 10,16a) – tak tým Ježiš predsa nechce povedať, že kto vás počúva, aby ste ma zneucťovali v Eucharistii, mňa počúva! Ale práve tam, kde Ježiš hovorí o poslušnom počúvaní, hovorí v kontexte aj o pohŕdaní. „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10,16) O to viac tieto slová platia o tých, ktorí pohŕdajú eucharistickými omrvinkami, takže vlastne pohŕdajú nebeským Otcom! Môže to byť málo vážny hriech? A to práve preto, lebo nepočúvajú sv. Jána Pavla II., a iných svätých, ktorí učia v prospech náležitej eucharistickej úcty.
7.- Kardinál Sarah, bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí
Kardinál Sarah v predhovore knihy F. Bortoliho napísal: „Prečo trváme na tom, aby sme dostávali prijímanie postojačky a do ruky? Prečo tento postoj nedostatku podriadenosti voči Božím znameniam? Nech sa žiaden kňaz neopováži vložiť svoju autoritu do tejto záležitosti tak, žeby odmietol alebo zle zaobchádzal s tými, ktorí si želajú dostávať sv. prijímanie pokľačiačky a na jazyk.“
© nakolenach.sk
