(16) Žiadosť duchovnému otcovi o liturgické ošetrenie lásky k Eucharistii (k výberu)
Hlavička vlastnej adresy: …
Miesto a dátum…
Adresa duchovnej správy (farský úrad a pod.)
Vec:
Prosba veriacich o zavedenie patény, kľakátka a o zrušenie dezinfekcie a selekcie prijímajúcich, o zváženie prijímania „pod obojím“; ako aj zrušenie purifikovania mimoriadnymi rozdávateľmi a vôbec ich zrušenie
Pochválený buď Ježiš Kristus a Panna Mária!
Dôstojný duchovný otec, v duchu eucharistickej úcty, o ktorej sv. Ján Pavol II. povedal: „nehrozí, že by sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali“ (Ecclesia de Eucharistia, 61), Vás veľmi pekne prosíme o:
1.- Zavedenie patény pri rozdávaní svätého prijímania
Sme presvedčení, že ignorácia patény je v konečnom dôsledku zradou voči Kristovi v Eucharistii. To, že sa paténa prestala používať, je neklamným dôkazom toho, že čiastočky Eucharistie sa degradujú na úroveň obyčajných, chlebových omrviniek, ktorým netreba venovať zvláštnu pozornosť, hoci Ježiš pri rozmnožení chleba aj v eucharistickej perspektíve hovorí: „Pozbierajte zvyšné odrobiny, aby nič nevyšlo nazmar!“ (Jn 6,12).
Podcenenie čiastočiek Eucharistie je prejavom zrady preto, lebo sa podobá Judášovej zrade, keď neveril Ježišovým slovám o tajomstve Eucharistie, prirovnateľnej zrade Judáša, ktorý neveril Ježišovým slovám o Eucharistii „«Ale niektorí z vás neveria.» Lebo Ježiš od počiatku vedel, ktorí neveria a kto ho zradí.“ (Jn 6,64). Túto utajenú nevieru potom zavŕšil aj otvorenou zradou, ktorou sa chcel zároveň obohatiť. Akékoľvek podcenenie Ježiša hoci v maličkosti, hoci v omrvinkách, je našim permanentným zrádzaním Ježiša.
Ak Judášov zločin je väčším hriechom než hriech Piláta („Preto má väčší hriech ten, čo ma vydal tebe.“ Jn 19,11), akým hriechom je naše podceňovanie Ježiša v Eucharistických čiastočkách, než hriech mocných tohto sveta, ktorí nás do tohto násilia voči Eucharistii dotlačili?
Takže to, že sa nepoužíva paténa sa nedá nijako ináč nazvať než ako pohrdnutie podcenenie eucharistickými čiastočkami, a to koniec-koncov opovrhnutím dogmou o Eucharistii. Avšak dogma je vec viery a previnenie voči dogme je hriech. V podstate podávaním Eucharistie na ruku sa pri každej svätej omši automaticky hreší a permanentne sa previňujeme voči Pánovmu Telu.
2.- Zavedenie kľakátka
Prosíme Vás, keby ste boli taký dobrý a poskytli (nám) aspoň jedno kľakátko na sväté prijímanie, aby ľudia, ktorí hodlajú byť v okamihu svätého prijímania na kolenách, mali túto možnosť uľahčenú aj daným kľakátkom. Ďakujeme, že nám dávate sväté prijímanie aj pokľačiačky v zmysle liturgickej inštrukcie Redemptionis sacramentum, ktorá v článku 91. hovorí: „Pri rozdávaní svätého prijímania treba pamätať, že posvätní služobníci nemôžu odoprieť sviatosti tým, ktorí ich vhodne žiadajú, sú riadne disponovaní a právo im nezakazuje, aby ich prijali. Teda nie je dovolené odoprieť nikomu z veriacich sväté prijímanie len preto, lebo napr. chce prijať Eucharistiu pokľačiačky alebo postojačky.“
Veríme, že prijímaním na kolenách (na kľakátku) sa aj fyzicky pomôže kňazom uľahčiť im ich rozdávanie Eucharistie, pretože z vyššej polohy sa podáva sv. prijímanie ľahšie a spokojnejšie, a je menšia pravdepodobnosť oslintania prstov. A keby aj, svet sa nezrúti, veď sliny aj dezinfikujú, vari sme zabudli, ako sme si v detstve „opľuli“ odreniny? Robíme zo slín strašidlo a prehnane sa ich bojíme, ako keby to boli iba samé bacily a pritom to tak nie je. Diabolským klamstvom je však najmä to, že pozeráme jeden druhého v kostole už nie ako na brata a sestru, ale ako na potenciálneho vraha, lebo všetci sú potenciálne nakazení „kovidom“ alebo inou chrípkou! Choré zmýšľanie sa premieta potom aj do nášho chorého, ustrašeného správania sa voči Eucharistii!.
Pri zavedení kľakátka kňaz určite dokáže vydržať aj o pár minút dlhšie rozdávať Eucharistiu, lebo nemusí tak dvíhať ruku, takže nie sú potom nutní ani mimoriadni rozdávatelia sv. prijímania.
3.- Zrušenie purifikácie mimoriadnymi rozdávateľmi Eucharistie (resp. akolytmi) a vôbec ich zrušenie
Chceli by sme poukázať aj na to, že ak purifikuje laik (mimoriadny rozdávateľ je stále iba laik v cirkevnom slova zmysle), vytráca sa viera v eucharistiu v čiastočkách. U kňaza to chápeme ako samozrejmosť vyplývajúcu z jeho kňazstva, ak častejšie za deň prijíma Eucharistiu, alebo ak aj v rámci jednej sv. omše opakovane prijíma sviatosť Oltárnu. Napr. ak zostane zopár Hostií a kňaz ich z nejakého dôvodu požije (lebo napr. v danom bohoslužobnom objekte nie je bohostánok) tak nevidíme v tom žiaden problém.
Predstave si ale, že by to tak urobil akolyta alebo iný mimoriadny rozdávateľ svätého prijímania, ktorý by bol poverený purifikáciou. Zaiste by to nebolo vhodné, správne a liturgicky prípustné, aby si sám sebe vložil niekoľko konsekrovaných Hostií, hoci predtým už bol na svätom prijímaní. Prvý a krátky kontakt s vodou pri purifikácii predsa nespôsobuje automatický zánik Ježišovej prítomnosti v čiastočkách. A navyše sú potvrdené eucharistické zázraky, hoci Hostia bola už dlhšie v nádobke s vodou na „rozpustenie“.
Ale ak mimoriadny rozdávateľ alebo akolyta prijíma počas purifikácie čiastočky Božieho Tela, tak to de facto znamená, že v tej v tej istej omši prijíma minimálne dvakrát. To je dovolené iba kňazovi. Veď sa dokonca má modliť predpísanú modlitbu pri purifikácii, ktorou vyznáva vieru, že pri purifikovaní prijíma Krista: Pane, čo sme prijali ústami, nech očistí a posvätí naše srdce, a čo sme prijali pod spôsobom časných darov, nech sa nám stane zárukou večného života.
Výsledkom všetkého je neutralizovanie viery v eucharistickú prítomnosť Krista vo Sviatosti, z pohľadu veriacich: „Lebo to už sú len čiastočky, to môže purifikovať aj laik, to už predsa nie je sviatostný Kristus, atď…“ Odtiaľto je len krok k tomu, aby sme nepovažovali za potrebné venovať Mu vôbec nejakú pozornosť v omrvinkách. Budeme sa modliť, duchovný otče, aby ste vládali rozdávať sväté Prijímanie hoci aj sám.
4.- Zrušenie dezinfikovania rúk a selektovania prijímajúcich do úst na koniec radu
Je jasné, že dezinfekcia rúk nepatrí do liturgie a udržiava zbytočnú atmosféru strachu, ktorá je škodlivejšia než všetky bacily dohromady. Ľudia, ktorí chcú prijať Eucharistiu na jazyk neraz spomínajú, že im ide na vracanie, keď cítia vo Svätej Hostii dezinfekciu, ktorú kňaz používa. Prosím vás, táto príchuť nech už nepatrí do liturgie, nech sa neprimiešava do spôsobov Eucharistie. (Ak pri vstupe do Božieho chrámu nie je k dispozícii nádoba so svätenou vodou, prosíme o jej obnovenie. Vďaka!)
5.- Prijatie prijímajúcich rovnako bez podcenenia prijímajúcich do úst a na kolenách
Taktiež prosíme o pokojný priebeh Baránkovej svadobnej hostiny bez vyčleňovania tých veriacich, ktorí chcú prijať na jazyk, na záver radu prijímajúcich, akoby to bol ten podradnejší spôsob nemilý kňazovi. Taktiež tí, ktorí chcú prijať na jazyk, nemôžu vedieť, koľkí pôjdu podobne ako oni prijať na jazyk. Karhanie prijímajúcich na kolenách a do úst za to, že sú iní, alebo, že je im dávané najavo, že robia problémy kvôli oprávnenej úcte voči Eucharistii, je predsa len iné, ako pochopiteľné vytvorenie špeciálneho radu pre celiatikov.
Taktiež prosíme, aby ste nepovažovali naše prijímanie na kolenách a do úst ako prejav nášho azda vyvyšovania sa nad iných, robenia sa zbožnejšími a pod., lebo my to robíme z čírej lásky a úcty voči Kristovi.
6.- Zváženie dočasného zavedenia svätého prijímania pod obojím
Prosíme tiež, duchovný otče, v období súčasného mimoriadneho tlaku na Cirkev obzvlášť v otázke prijímania eucharistie, o zváženie dočasného zavedenia svätého prijímania „pod obidvomi spôsobmi“, dokým sa situácia nestabilizuje v prospech úcty kEucharistii. Ak by aj diecézny biskup nerozšíril špecifické možnosti prijímať Eucharistiu „pod obojím“ aj pri nie iba mimoriadnych svätých omšiach, navrhujeme považovať každú „bežnú“ svätú omšu v tejto dobe už ako istú formu duchovných cvičení, priebežných a celoročných, ktoré by oprávňovali za daných okolností podávať a prijímať Eucharistiu pod obojím. Cennou výhodou by bolo ochránenie úcty voči Eucharistii, čo by sa dosiahlo veľmi jasne a jednoducho vzhľadom na pokyn Magistéria: „Nikdy nie je dovolené dávať do rúk prijímajúcim Hostie, ktoré boli predtým ponorené do Pánovej Krvi.“ (AAS 61 /1969/, s. 547). Bol by to tichý pokyn pre prijímajúcich, že sa prijíma tým pádom iba na jazyk.
V tejto dobe, kedy je na Cirkev vyvíjaný tlak z každej strany, prosíme o možnosť kontaktu aj priamo s Kristovou Krvou, ktorá sa nám stane cítiteľnou zárukou nášho očistenia i nášho víťazstva nad hriechom, smrťou a diablom.
Ďakujeme za Vašu ústretovosť, Boh Vás žehnaj! S katolíckym pozdravom……………
