(11) Redukcia úcty; manipulácia s Eucharistiou; poslušná zodpovednosť voči Bohu
Obhajoba kňaza, ktorý kvôli svojmu svedomiu nedokáže dať Eucharistiu na ruku – II.
1.- Konfrontácia s encyklikou Ecclesia de Eucharistia
Pápež Ján Pavol II. v encyklike o Eucharistii v bode 61. učí: „Eucharistické tajomstvo nepripúšťa redukcie a manipulácie. … Nehrozí, že by sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali.“ Čiže akákoľvek redukcia, manipulácia a nedostatočná starostlivosť vo vzťahu k Eucharistii – to je neposlušnosť veriacich voči učeniu Cirkvi!
V konfrontácii s uvedenými slovami sv. Jána Pavla II. ideme dnes v Cirkvi práve opačným smerom.
- Eucharistické tajomstvo nepripúšťa redukcie
Je až 5-násobná neposlušnosť v Cirkvi za rozdávanie Eucharistie na ruku, a to vo vzťahu len k jednému bodu a jednému slovu učenia o Eucharistii! Dnes sa podávaním na ruku zredukovala úcta k Sviatosti Oltárnej nasledovne:
1.- Zredukovali (čiže odstránili) sa patény
2.- Zredukovala (čiže odstránila) sa purifikácia patén
3.- zredukovala sa bezpečnosť Eucharistie voči jej ukradnutiu
4.- zredukovala sa bezpečnosť Eucharistie voči jej hoci neúmyselnému, ale predsa len zneucteniu – na základe padnutých Hostií, ako aj nespočítateľných čiastočiek. Treba zdôrazniť, že Eucharistia na rukách tých, ktorí ju takto prevzali, je vždy a vždy v ohrození!
5.- zredukovala sa viera v reálnu prítomnosť Kristovu v drobných čiastočkách Eucharistie. Ak aj viera ostala, vedome sa akceptuje ublíženie Kristovi, čo je ešte horšie. Ubližujeme Pánovi trúsiac jeho Telo po šatách, po zemi, nechávajúc ho prilepeného na dlaniach a stúpajúc po ňom na zemi.
- Eucharistické tajomstvo nepripúšťa manipulácie
Naopak, rozdávaním svätého prijímania na ruku, čiže na „manus“ človeka, dovoľujeme potenciálne i priamo manipulovať s Kristom. Dávame dovolenie, aby sa s Kristom manipulovalo ako s vecou, ako s potravinou. Dávame dovolenie, aby sa s Kristovým Telom manipulovalo, čo pripomína manipuláciu s Kristom zo strany popredných Židov, rímskych vojakov, alebo i davu ľudí počnúc Getsemanskou záhradou.
- Nehrozí, že by sme v starostlivosti o toto tajomstvo preháňali
Nie je preháňaním v starostlivosti o bezpečnosť Eucharistie a uchránenie eucharistických čiastočiek od vysypania na zem, keď sa dbá, aby sa Sviatosť dávala iba do úst a pokiaľ možno na kolenách, pri použití patény, ktorá sa dá ľahko použiť. Pri podávaní na ruku je paténa nepoužiteľná, eucharistické čiastočky neochránené a ochrana Sviatosti nezabezpečená.
Niekedy skôr preháňajú duchovní pastieri v karhaní tých, ktorí chcú vyjadriť čo najhlbšiu úctu voči Eucharistii, pričom ich pastieri nútia, aby nekľačali, alebo aby prijali na ruku. Niekedy ich neprávom posudzujú, že sa vraj „predvádzajú a robia svätejšími od ostatných“. Oni to nerobia pre to, aby sa vyvyšovali nad iných, ale robia to priamo z úcty, bázne a lásky ku Kristovi v Eucharistii. „Otcovia, nedráždite svoje deti, aby nezmalomyseľneli.“ (Kol 3,21)
2.- Zodpovedné správanie sa v bázni voči Eucharistii; pohrdnutie Kristom i Otcom
Nútiť moje svedomie, aby som len trošíčku ublížil Ježišovi v Eucharistii je niečím takým desivým a absurdným, ako keby Šimon Peter pod poslušnosťou na základe autority primátu nútil milovaného učeníka Jána, aby šiel pichnúť špendlíkom Ježiša do ruky, lebo veď Kristus je stále ten, ktorý sa predsa obetuje za nás a „plus-mínus“ jedna Ježišova bolesť navyše; čo na tom? Nesprávame sa aj my dnes takto absurdne voči Kristovej bolesti, namiesto toho, aby sme ju zmierňovali? Nemajme za zlé učeníkovi Jánovi, ktorého Ježiš miloval, že to jednoducho nedokáže urobiť, hoci sa to bude v očiach autorít Cirkvi javiť na prvý pohľad ako neposlušnosť, lebo veď Ježiš predsa povedal: „Kto vás počúva mňa počúva.“ (Lk 10,16a) Zaiste. Ale vari azda platí: Kto vás počúva, aby ste ma zneucťovali v Eucharistii, mňa počúva? Takto absurdne to Ježiš isto nemal na mysli. Lebo na inom mieste povedal: „Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca.“ (Jn 5,23) Čiže kto si nectí náležite Syna v Eucharistii, nectí si ani Otca. (Porov. Jn 5,23) a ďalej z toho vyplýva: „… toho viera je márna, lebo skutkami popiera vieru.“ ( Porov. Jak 2,26; Tit 1,16) Napokon aj sám sv. Peter spolu s apoštolmi prehlásili: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí.“ (Sk 5,29) Ale tam, kde Ježiš hovorí o počúvaní, hovorí v kontexte o pohŕdaní. „Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“ (Lk 10,16) o to viac platí o tých, ktorí pohŕdajú eucharistickými omrvinkami, že vlastne pohŕdajú nebeským Otcom! Môže to byť málo vážny hriech?
V prípade nedávnej drámy „kovidománie“ nemožno hovoriť o tlmočení Božej vôle v „opatreniach voči Eucharistii“, ale o tlmočení svetskej, vládnej vôle, ktorá pritlačila na autority v Cirkvi využijúc atmosféru strachu. Tá je typická pre Zlého. Nám veriacim totiž „Boh nedal Ducha bojazlivosti“ pred chorobou a smrťou, ale „ducha sily, lásky a rozvahy.“ (Porov. 2 Tim 1,7).
Je to dosť „za vlasy pritiahnuté“ považovať za Božiu vôľu to, aby boli zavreté kostoly, aby sa nepúšťali nezaočkovaní ľudia, aby sa vyhodila svätená voda nahradiac ju dezinfekciou, aby sa zrazu Eucharistia začala dávať na ruku (na počudovanie sa zakceptoval výraz v odporúčaní zo strany štátu, aby sa „chlieb“ v kostoloch dával na ruku – bez protestu, že to predsa nie je obyčajný chlieb, a preto neplatné odporúčanie). Nuž a tváriť sa, že sme presvedčení o „dobre veci“ zastierajúc pritom strach pred autoritami tohto sveta neraz vynucujúc si od veriacich „poslušnosť“ na základe skrytých vyhrážok a sankcií voči Cirkvi, nie je poctivé voči nám kňazom a veriacim.
3.- Vedomá zaslepenosť pred tajomstvom nepozbavuje zodpovednosti pred Bohom
Zastierame si stále oči pred množstvom padnutých a ušliapaných Hostií, a dobre vieme, že nejde len o eucharistické omrvinky, ale aj o celé Hostie, ako keby toto zneucťovanie Eucharistie bolo nevyhnutné k tomu, aby sme si zachovali život a zdravie. Popritom doslova znásilňujeme Krista, aby rešpektoval tento náš strach a strpel to ubližovanie a zabíjanie Hostií, a to kvôli našej „zodpovednosti“. Zabúdame, že ako veriaci máme byť v prvom rade zodpovední voči Bohu, ktorému sa raz budeme zodpovedať aj z toho, akí nezodpovední sme boli voči nemu. Veď to už je hriech prepáčte chýbania zdravého rozumu a povinnej úcty voči Bohu vo Sviatosti. Ak je hriech definovaný ako nedostatok lásky, býva definovaný aj ako nedostatok rozumu. A Ježiš hovorí aj o hlúposti, že je to hriech. Prosím, nebuďme hlúpi, a prestaňme ísť sami proti sebe a proti Bohu len preto, že máme strach zo svetských ľudí, alebo že máme chorý strach o seba alebo o druhých na úkor nášho Pána, o ktorého máme mať v prvom rade strach, aby nebol zneuctený. Máme zabezpečiť vyvýšenie a ochránenie Ježiša v Eucharistii práveže na úkor seba, na úkor svojho zdravia, na úkor hoci aj svojho života, aj na úkor života a zdravia druhých (hoci v skutočnosti také nabubrelé hrozby ani nie sú príliš opodstatnené), ako nás o tom poučujú svedectvá svätých našej Cirkvi.
Avšak ťažko je ísť proti prúdu, ak sa niekto vopred zriekol pokornej bázne voči Bohu. Potom je už len potrebné prinášať potrebnú obetu ako náhradu za zneuctenia Eucharistie. Nech je nám všetkým Pán Boh milostivý za toto správanie voči Eucharistii, ktoré v súčasnosti prevádzame v Cirkvi, manipulujúc Kristovým Telom, vydajúc ho napospas do rúk ľudí… A keď si niektorí kňazi toto počínanie obhajujú citáciami „o tróne“ na svojich daniach, o hojdaní Ježiška na rukách, tak to vyznie ako keď sa rímski vojaci posmešne klaňali Ježišovi ako kráľovi a preto mu dali aj kráľovskú korunu. Keď už trón, tak ďaleko lepším trónom pre Kristovo Telo je trón jazyka v otvorených ústach. Veď to v duchovnom svete vyznieva, že si robíme z Ježiša žart, čiže obyčajnú oplátku, ktorú možno len tak hodiť na ruku, ako to už dávno pred nami urobili protestanti z titulu neposlušnosti voči Cirkvi. „Na omrvinkách predsa nezáleží, veď to už zrejme ani nie je Kristus; načo tomu venovať nejakú pozornosť!“… Teraz máme poslúchať túto nariadenú neposlušnosť? Nech sa Boh zmiluje nado mnou, ak by som mal konať proti vlastnému presvedčeniu vo svedomí. Veď Božie slovo hovorí: „„Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5, 29). „Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú.“ (Tit 1,16). Tieto Apoštolove slová môžeme vztiahnuť aj na našu situáciu…
© nakolenach.sk
